.jpg?ph=7628832d1c)
Podali ďalej svätožiaru predali,
pristrihli krídla, biele rúcho sňali,
vyhostený pred nebeskú bránu,
hodený
až na zem, opäť s hriechmi,
smrteľný,
roztrúsený po svete, povedali, že neviem nič,
a ja som sa im vysmial do tvárí,
nechápali a ja som ich v tom nechal,
ľutoval som len, že sa nemôžem smiať z raja.
Bohdan Mezei – Haluz
kategorie Poezie