Skutočka (P)

Ten zo skla vyfúknutý veľký vander mohol byť celkom sentimentálny, keby nebol. Spakovať kredenc, oháknuť armádnym výpredajom a dusiť Karpaty je malina. Keby Strosky pod Schneebergom, pred rokom, nenaznačil Sovičke záujem skúsiť to spolu.

Tak počkať, keď už ide o to, tak toto začalo oveľa skôr. Súvislosti sa tu dostávajú do rozmeru, v ktorom dotyky slov len matne chytajú ich nitku.

Koncom osemdesiatych rokov desperádi zo Severného Kovbojska, v nalievárni "U Mamuta" navrhli rozhodiť siete na nové teritórium. Tackali všelibárskade, až sa raz zamotkali po Telegraph road do oblasti Borinského krasu a Skapatým jarkom vstúpili do Údolia Smrti. Potok bol čulý, dreva nadostač, tieň urastených bukov akurátny. Tak územie skolonizovali a zakempovali. Víkendy plynuli, struny trhali, hlasivky chripeli a prekáračky nestíhali. Pribudol wigwam zvaný Udiareň, pretože mal všetko, čo mali indiči, len nie komínový efekt. Zato hojdačka sa vydarila do adrenalínu. Keď si sa zo svahu zhupol, nad flekom si bol pekných pár metrov. Počítam druhé poschodie, nech pijem kofotiny. Víkendy plynuli, gitary drncali a Džuzbery sa z tej hojdy strepal. Na šutre, do Skapaciny. Celý mokrý bedákal, že má rozfláknutú haksňu. Bežalo sa na Košarisko telefonovať po záchranku. Bežalo sa do žracáku po obväz a ibalgin. Bežalo sa len tak - zo stresu. Nebudem to šponovať: saniťáci prišli, naložili týpka a odfrčali. Dajme tomu, že malé vzrúšo, keby k tým opadancom nepribudol Endy a behom leta ešte zopár.

Viete, kto je super macher abnormálny na ulice Bratislavy a okolia? Taxikári? Pchá, žlté z ucha. Spýtajte sa ich na kameňolom, na Tomyho zákrutu, kde sa vyrydal z motorky. Ne-tu-šia. Predsa výjazdovka a sestričky z Kramárov. Bingo! Tí presne vedia, kade cez Borinku, asfaltom popod kameňák, s nosidlami údolím nahor.

Stroskyho tatko nebol zápecník. Zbajkoval a pochodil kusisko Československa. Zo svojich výprav dával k dobru všakovaké báchorky. No a tak priložil polienko aj synátor a príhody z vandrov šťavnato opisoval. Hustá bola najmä tá, ako počas fukeru bachol stromisko pár metrov od lágrujúcich chalošov. Tí boli z toho takí v mínuse, že zbytok noci už nespali. Keď v sobotu za čunderlami dotiahol, tak mu to zreferovali ešte stále vyklepaní. Odvtedy museli kmeň stále preliezať, až kým neprišla ťažba a K.U.S. skončilo. Ale počas tej hrmavice šlo fakt o hubu, rovnako, ako keď im chytilo típko od suchého lístia pri ohnisku a ratovali. Stačili síce vybehnúť, ale spacáky, uzdy, foťák a niekoľko dokladov zoškvrčalo.

Na zážitky sadol prach a koho by napadlo, kam ich strhne prúd času. Staré vanderbuchy zmoľaveli, vo výbave sa vyskytli plynové variče a mobily.

Mali ich zbalené aj Strosky so Sovičkou. Chálka na týždeň, potrebnosti a mercedes. Teda gitara. No a echo bráškovi, že budú kotviť na Uragáne. Útulnom kempe dievčenskej osady, ktorého polohu aj on pozná. V piatok ale vygúglili meteo, ktoré písalo mrchavicu. Tak to stočili na Záhorie, dostavníkom Slovak lines za Stupavu. Po vlastných cez Sakrament, ktorý Krtko sľúbil vytunelovať, ale už dvadsať rokov nič. Stále sa treba do toho kopca trepať. Potom zas nadol, ku Slimačiemu potoku na zrub T.O. Sovy. Rozbili základňu, zapli televízor a začal totál regál. Len tak na okraj - zapnúť televízor znamená zapáliť v krbe, tam je obraz aj zvuk. Naproti tomu z peteriek - čo je rádio - ide iba zvuk.

Síce v telke stále dávajú retro program "Upálenie bosoriek", ale aspoň je teplo.

Dni plynuli túlajkami po okolitostiach. Za hubami, za zbúraninou Pajštúna, za srnkami pod posedom, za foto do Trampskej tvorivosti. Pozorovali miestnych gazdov: Dezidera salamandrovitého, Klotildu vážkovnú a podvečerné svetlušky. Strosky dával k dobru vandergroundové verzie ryvoloviek, benoviek, kidoviek a žalmanoviek, keď im večer oheň zahorel.

Zo západu slnka maliar by mal akvarel. Aj spŕchlo, aj dosť, ale však boli pod strechou. Tak čo. No veď to, všetko by prebehlo sentimentálne, keby neprebehlo. V noci zo štvrtka prehrmel jeden z lejakov. Taká búrka solídna.

Keď sa vyčasilo, našim milým sa zachcelo k piatkovému obedu puding s malinami.

"Zober si fón, čo keď na paseke bude signál. Aspoň zistíš, či ťa niekto z roboty nezháňal," prehodí Sovička. Nikde nič, a tak sa to začalo. Jeho zapnutím spustil Strosky domino.

"Aha, neprijatý hovor od bracha. Prezvoním ho."

"Nazdar, volal si mi?" "Počuj, kde ste teraz?" bez odpovede vychrstol brat.

"Na búde, nad Borinkou." "Ste v poriadku?"

"Jasné, len spávame v údolí, kde nemám ani paličku. Deje sa niečo?" Strosky nechápe. "Nóó, my sme v Rači na policajnej stanici a práve sme vás išli hľadať!"

Mať akčných príbuzných nie je zlé, mať akčných kamarátov sa dokonca oplatí. Ale v našom príbehu to neplatí. Zhrniem, čo sa vlastne stalo.

V onej daždivej noci tatka zobudili hromy, mrkol na mobil, čosi stlačil. Do tmy zasvietil nápis: Peter Pomoc. Začal mu volať, nedovolal sa. O pol druhej zbuntošil druhého syna a zreferoval mu údajnú sms-ku. Všetky dávne príhody vyplávali z hlbočiny pamäti. Predstava, čo sa tomu mamľasovi mohlo stať, ho nabudila. Obvolal nemocnice v okolí, aj urgentný príjem, záchranky, policajtov. Zatiaľ bráško nelenil, sadol za počítač a dal SOS, že sme pravdepodobne zranení, možno zavalení, no proste v kaši. Internet je tajfún.

Behom dopoludnia bola spracovaná pátračka do hlavných večerných správ TV Markíza. To je všetko nič. Vedúci turistických oddielov boli poprosení, že ak cez víkend pôjdu na túry, nech si všímajú polomy a škarpy, či tam náhodou nezhasíname. Poliši zmobilizovaní. No hotovo. Zorganizovala sa pátracia skupina: psovod, tatko, brat Števo, kamarát Emil. Sovičkin šéf Jano a kolegyňa Irena (tá si ešte rýchlo bežala kúpiť tenisky) z Ornitologickej spoločnosti, kde pracovala. Títo mali vyraziť a prečesávať les v oblasti Pieskov. Tak, ako brat odhadoval. Pôvodný cieľ. Práve keď sa naloďovali, prišlo spojenie. Začalo vysvetľovanie. Dlhé rozhovory. Strosky bol medzitým komplet na nervy. Prvý spoločný čunder s láskou a tu ho máš, pol Slovenska po nich pátra. Lavína telefonátov. Od radostných, že sme v poriadku, až po krik.

"Prečo chodíme sami do lesa?" "Čo robíme paniku?" My?

My sme riešili problém budúcich volieb. Dáme hlasy len takej strane, ktorá uzákoní, že osoby nad sedemdesiat nesmú vlastniť zariadenie na mobilnú komunikáciu.

Tatko nezabudol ani brnknúť do Stroskyho práce a oznámiť im, že sa z dovolenky nevráti. Aby mali pripravené zastupovanie. Tak to vedeli už cakumprásk úplne všetci. Aj somráci zo stanice Nové Mesto.

Nuž, všetko dobre dopadlo. Ale kým dopadlo, starostlivý otec si prešiel tromi výsluchmi a čo sa tam dialo, dodnes nepovedal. Partizán. Irena chcela preplatiť tenisky a Strosky sedel pol hodinu u najsamvyššieho vedúceho a riešil neriešiteľné. "No, len nech sa to neopakuje!"

Keď od neho skrepírovaný prišiel, parťák Miňo nadhodil: "Ty, Peťo, počúvaj. Ja mám doma mapu lokálnych kanálov. Možno sa ti teraz zíde. Oxeroxujem ti ju?"

"Jasné, super, dvakrát!"

Peter Košický – Sancho

kategorie Próza oldpsavců