Sto rokov samoty (B)

A cesty sú prázdne,

            iba zbytky sťahovavých vtákov nad hlavou

                        a

                jesenné slnko v kaluži periférie...

Sto rokov samoty.

A cesty sú prázdne,

            stojím nad kruhom s kameňov,

                        v rukách popol zo stoviek večerov,

z ktorého ešte padajú noty k nohám...

        Niekto musí byť posledný.

Sto rokov samoty

A cesty sú prázdne,

            neskoré jesenné slnko sa olizuje s horizontom

                                a v čase,

                    ktorý básnik Ivan nazýva Zmlčanievaním,

                            v čase, keď sa ešte nemlčí,

                                            ale sa už k tomu blíži,

                            v tomto čase

            sa na sobotnej internetovej ceste hádajú ľudia

                    kto je vačší tramp

                            a čo sa môže vziať do lesa

                                    a čo už nie...

                    A kto prezradil GPS súradnice akého kempu.

Sto rokov samoty

Cesty sú prázdne,

        a stromy, ktoré sme učili spievať s nami už dávno nie sú,

            ani vyvrátené nedokončené totémy,

                iba vietor

                    & priestor

                        & čas...

Sto rokov samoty

A cesty sú prázdne,

        údolia nestíchli,len namiesto gitár zvuk motorových píl,

                a lesné cesty plné šialených motorkárov

                        a rúbaniská plné zamaskovaných

                                paintballistov.

        Skúsim niekomu z nich zalomiť palec...

Sto rokov samoty

A cesty sú prázdne,

        polovníkov viac ako zvierat,

                ťažných strojov viac ako vtákov,

        v mene otca i syna i ducha peňazí ámen,

            spustošená krajina,

                    a studničky plné ticha,

                            holohlavé kopce...

           Krajina bez mena.

Sto rokov samoty

A cesty sú prázdne,

            zrušené železničné trate,

                    rozpadávajúce sa vlakové staničky & zastávky &

                        čakárne & búdy,

            rozjazdené polné cesty,

                    zákaz vstupu a

                            zákaz rozkladania ohňa,

                                    zatvorené dedinské krčmy...

            Dodržujte smer zábavy!

Sto rokov samoty.

Cesty sú prázdne,

            a kde sú všetci tí ľudia,

                    ktorí nosili na svojich dlhých jesenných svetroch

                                zbytky jarnej trávy,

                    (a všetci chceli nosiť úesky a

                                nikdo ich nechcel baliť)

                    ktorí učili spievať stromy a

                                keď vychádzalo slnko

                                        hrali blues nového dňa,

            a kde je Profesor so svojimi gitarovými suitami,

                        večnou nespokojnosťou a voňavým tabákom,

            a kde je Ve.Slo so svojím pábením a leninskou čiapkou,

                        ktorá mu odplávala po rieke Hron

                                v lete roku dvetisíctri,

            kde je Mima so svojimi tlstými cigaretami

                        a šialeným smiechom,

            a kde je bradatý Korak so svojimi krvavými sandálami,

                        bendžom a panákom rumu,

            a kde je chlapík,ktorý v Mexiku v Banskej Štiavnici

                        nad zvetralím pivom spamäti recitoval

                                Na ceste,

            a kde je nahý vodič žiguláka, ktorého som stopol v

                           máji roku tisíc deväťsto devädesiatdeväť,

                                a potom ešte dvakrát a ktorý

                            brázdil cesty tohto slzavého údolia?

            Kde sú všetky tie dlhé vlasy?A Jan Tleskač?

Sto rokov samoty.

A cesty sú prázdne,

        nad Zlatými pieskami mávlo slnko posledným lúčom,

                ja si predplatím časopis Otlak,

                        naučím sa nefajčiť zo svojej fajky

                                a z času na čas pôjdem skontrolovať,

                                        či niekto neukradol cedulku

na okraji lesa: “Posledný zhasne!“

 

Sto rokov samoty.

 

Peter Jokl – Joko

1. místo v kategorii Poezie oldpsavců

Další spřízněnou soutěží je

Kenyho VOLEJ,

soutěž vodáckých povídek. Propozice a informace k soutěži najdete na :

http://kenyhovolej.cz/soutez/

Kontakt

Jan Hafran Frána Lísková 20, 31200, Plzeň
e-mail: soutez.Trapsavec@seznam.cz
soutez.trapsavec@seznam.cz